Návšteva JAXA Tsukuba Space Center 🇯🇵
Na svoje narodeniny som tento rok nahliadol do riadiaceho centra, z ktorého sa na Zemi ovláda japonský modul na ISS. Návšteva Tsukuba Space Center japonskej vesmírnej agentúry JAXA mi pripadala ako celkom dobrý darček.
Pri návšteve Kennedy Space Center na Floride v roku 2019 som videl Saturn V a raketoplán Atlantis. O tom, že aj v Japonsku sa dá navštíviť vesmírne centrum, som však počas svojej prvej cesty vôbec nevedel. Až neskôr mi návštevu Tsukuby odporučila jedna japonská známa, ktorej som rozprával o Kennedy Space Center.
Pri druhej ceste na jar 2025 som tam už chcel ísť, ale hlavná výstavná hala Space Dome bola počas môjho pobytu zatvorená kvôli rekonštrukcii.
Vyšlo to až pri tretej ceste do Japonska, 5. novembra 2026.
Rezervácia prehliadky
Tsukuba Space Center ponúka bezplatnú výstavu Space Dome a niekoľko ďalších verejne prístupných priestorov. Na návštevu výcvikových zariadení astronautov a riadiaceho centra japonského modulu Kibo na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS si však treba rezervovať platenú komentovanú prehliadku.
V čase mojej návštevy v novembri 2026 sa prehliadky väčšinou konali v japončine. Anglická bola len raz týždenne, vo štvrtok o 11:30. Počas môjho pobytu v Tokiu to vychádzalo práve na moje narodeniny.
Aktuálne termíny, cenu a podmienky rezervácie si pred cestou overte na oficiálnom webe JAXA.
Rezervácie na november sa otvárali 1. októbra o polnoci japonského času, teda 30. septembra o 17:00 nášho času.
Hneď po otvorení bol rezervačný web preťažený. Keď sa mi konečne podarilo dostať k formuláru, zistil som, že je čiastočne v angličtine a čiastočne v japončine. Klasické Japonsko.
Formulár odo mňa vyžadoval telefónne číslo. Dokonca dvakrát. Samozrejme sa nedalo zadať zahraničné telefónne číslo, iba japonské.
Musel som si teda naštudovať formát japonských telefónnych čísel a jedno si vymyslieť. Ani to však nestačilo. Formulár vyžadoval zadanie čísla do troch samostatných polí, takže som si musel ešte zistiť, ako sa japonské telefónne čísla rozdeľujú.
Nakoniec sa mi podarilo rezerváciu dokončiť a dostal som potvrdzovací email na 5. novembra.
Za prehliadku som zaplatil len 500 jenov, na mieste v hotovosti.
Cesta z Tokia do Tsukuby
Tsukuba sa nachádza severovýchodne od Tokia. Zo stanice Akihabara sa tam dá pohodlne dostať vlakom Tsukuba Express.
O niečo komplikovanejšie je dostať sa zo stanice Tsukuba k samotnému vesmírnemu centru. Autobus, ktorý zastavuje najbližšie, premáva približne každú polhodinu, takže treba trochu plánovať.
Rocket Square a Planet Cube
Hneď pri vstupe do areálu sa nachádza Rocket Square, kde je vystavená skutočná japonská raketa H-II dlhá približne 50 metrov.

Po skúsenosti s obrovskou 111-metrovou raketou Saturn V v Kennedy Space Center však na mňa nepôsobila až tak impozantne. Vyzerala skôr prekvapivo obyčajne.
Ďalšou zastávkou bola budova Planet Cube, kde som očakával nejakú menšiu výstavu. V čase mojej návštevy tam však okrem obchodu so suvenírmi veľa nebolo.
V obchode som si kúpil tričko so zaujímavým dizajnom a japonské vesmírne kari. Predávali sa tam aj ďalšie druhy vesmírneho jedla.
Zaujímavý bol aj predajný automat s vesmírnymi suvenírmi, napríklad modelmi sond alebo vesmírnym kari. Automat prijímal iba hotovosť, dokonca ani japonské IC karty ako Suica.
Registrácia na prehliadku
Keď som prišiel na recepciu, zistil som, že samotné potvrdenie rezervácie nestačí.
Najprv ma poslali do inej miestnosti, kde som musel na papierový formulár napísať svoje meno a rezervačné číslo. S vyplneným papierom som sa vrátil na recepciu, ukázal doklad totožnosti a zaplatil 500 jenov v hotovosti.
Každý účastník následne dostal papierový náramok, ktorým sa preukazoval pri nastupovaní do autobusu a pri vstupe do jednotlivých budov.
Vesmírna agentúra, ktorá posiela sondy k asteroidom, a ja tu chodím medzi miestnosťami s papierovým formulárom a hotovosťou. Nie úplne to, čo by som od takéhoto miesta očakával.

Komentovaná prehliadka
Prehliadka sa začala krátkym videom o vesmírnom centre. Video bolo v japončine s anglickými titulkami, ktoré sa však dosť zle čítali, ak človek nesedel v prvom rade.
Následne sme nastúpili do autobusu, ktorý nás odviezol do výcvikového centra astronautov.
Vo vnútri bol vystavený americký skafander NASA určený na výstupy do otvoreného vesmíru (EVA). Cez sklo sme mohli vidieť aj izolačnú komoru využívanú pri výcviku astronautov.
Sprievodca nám vysvetlil aj niektoré vedecké experimenty, ktoré japonskí astronauti vykonávajú na ISS. Zaujímavý bol napríklad výskum úbytku kostnej hmoty u myší počas pobytu v mikrogravitácii.
Sprievodca neustále kontroloval hodinky a pri jednotlivých zastávkach sme nemali veľa času. Po chvíli sme už znovu nastupovali do autobusu.
Riadiace centrum modulu Kibo
Ďalšou zastávkou bolo riadiace centrum modulu Kibo. Ide o japonské laboratórium na ISS, ktoré má aj vlastné robotické rameno a vonkajšiu experimentálnu platformu.
Pri návšteve tejto budovy platili pomerne prísne bezpečnostné opatrenia.
Nesmeli sme fotografovať z autobusu, samotnú budovu zvonku ani modely vo vstupnej hale. Dôvodom pri poslednom zákaze údajne bolo, že sklenené vitríny môžu odrážať okolie budovy.
Na prehliadku sa pritom mohol cez internet prihlásiť prakticky ktokoľvek, takže ma taký rozsiahly zákaz fotografovania prekvapil.
Pred vstupom do miestnosti s výhľadom na riadiace centrum sme museli odovzdať telefóny a fotoaparáty.
Práve táto časť prehliadky bola pre mňa asi najzaujímavejšia.
Cez veľké sklenené okno sme mohli sledovať skutočné riadiace centrum, z ktorého JAXA zabezpečuje prevádzku modulu Kibo na ISS.
V tomto sa Tsukuba dosť líši od Kennedy Space Center. Kennedy je predovšetkým miesto štartov rakiet a historických vesmírnych misií. Tsukuba je aktívne výskumné a riadiace centrum, v tomto smere skôr pripomínajúce Johnson Space Center v Houstone.
Mal som však trochu smolu na čas návštevy. Hoci v Japonsku bolo poludnie, na ISS bola práve nočná časť denného režimu a astronauti spali.
V riadiacom centre preto sedeli iba štyria ľudia, ktorí sledovali monitorovacie systémy. Žiadna dramatická komunikácia s astronautmi, žiadne riešenie krízových situácií.
Aj tak bolo zaujímavé vidieť skutočné fungujúce riadiace centrum. Trochu mi pripomínalo riadiace centrum z filmu Apollo 13, aj keď v podstatne menšom meradle.
Potom nás už sprievodca odviedol do autobusu a prehliadka sa skončila. Trvala približne 70 minút. Zaujímavých vecí bolo veľa, ale času na ich prezretie pomerne málo.
Jedáleň vesmírneho centra
Keďže bol štvrtok, otvorená bola aj jedáleň vesmírneho centra. Na jedálnom lístku bolo okrem bežných jedál aj vesmírne kari s bravčovým rezňom za 1 000 jenov, prípadne za 1 150 jenov v sete s miso polievkou a malou prílohou. Kari omáčka bola vyrobená rovnakým postupom ako japonské vesmírne kari certifikované agentúrou JAXA.
Nešlo teda o balené jedlo pre astronautov, ale o bežné katsu kari s omáčkou vychádzajúcou z vesmírneho jedla.
Pri vstupe som však musel opäť napísať svoje meno na papier a výmenou som dostal očíslovanú vstupnú kartu. Takže ďalší papierový formulár.
| Vesmírne kari | Vstupná karta do jedálne |
|---|---|
![]() |
![]() |
Space Dome
Po komentovanej prehliadke som sa presunul do hlavnej výstavnej haly Space Dome, ktorá je prístupná bezplatne a bez rezervácie.
Práve tu som sa dozvedel najviac o japonskom vesmírnom programe.
Pred návštevou som poznal najmä misiu Hayabusa2, ktorá dopravila na Zem vzorky z asteroidu Ryugu, a japonské pristátie na Mesiaci pomocou sondy SLIM.
O ostatných japonských raketách, satelitoch a vesmírnych sondách som toho vedel pomerne málo. Japonský vesmírny program nedostáva v zahraničných médiách ani zďaleka toľko pozornosti ako NASA alebo SpaceX.
Space Dome obsahuje modely japonských satelitov a vesmírnych sond, niektoré v skutočnej veľkosti, a rôzne exponáty z histórie japonského vesmírneho programu.
Zaujímavá bola kolekcia modelov rakiet, ktorá ukazovala vývoj japonských nosných rakiet od starších konštrukcií až po novú H3. Nechýbali ani rakety H-II, H-IIA, H-IIB či menšia raketa Epsilon na tuhé palivo.

Jedným z najväčších exponátov bol model japonského modulu Kibo v mierke 1:1 vrátane robotického ramena.
Na rozdiel od riadiaceho centra, ktoré sme videli počas komentovanej prehliadky, sa tu dalo fotografovať a jednotlivé časti modulu si poriadne pozrieť.

Časť výstavy bola venovaná aj plánom na budúci výskum Mesiaca v spolupráci s ďalšími krajinami. Jednou z tém bolo hľadanie vody na Mesiaci a jej možné využitie pri budúcich misiách.
Vystavený bol tiež model pretlakového lunárneho vozidla v skutočnej veľkosti, ktoré má umožniť astronautom dlhšie cesty po mesačnom povrchu bez nutnosti neustále nosiť skafander.
Osobne síce veľmi nevidím zmysel v návrate pilotovaných misií na Mesiac a budovaní trvalej lunárnej základne, ale to je téma na úplne iný článok.
Nechýbali ani exponáty venované japonským astronautom a možnosť odfotografovať sa v makete skafandra.

Japonské vesmírne jedlo
Zaujímavá bola aj expozícia venovaná jedlu japonských astronautov.
Vo vitrínach boli vystavené rôzne druhy japonského vesmírneho jedla. Napríklad ryža s červenou fazuľou (sekihan), strúhaný jam, kari, ryby či ryžové koláčiky. Výber mi pripadal celkom pestrý a výrazne odlišný od amerického vesmírneho jedla, ktoré som videl v Kennedy Space Center.
Tam som si dokonca kúpil takzvanú astronautskú zmrzlinu, ktorá však so skutočnou zmrzlinou nemala veľa spoločného.
Japonské vesmírne jedlo mi pripadalo zaujímavejšie. Je pekne vidieť, ako sa aj do stravovania astronautov premietajú národné stravovacie zvyklosti.
Niektoré jedlá z výstavy sa dali kúpiť aj v obchode Planet Cube.

Cesta späť do Tokia
Po prehliadke Space Dome som sa vydal späť na stanicu Tsukuba.
Autobus, ktorý zastavoval priamo pri vesmírnom centre, mi však časovo nevyhovoval, takže som sa rozhodol prejsť asi desať minút pešo k inej zastávke.
Tá vyzerala ako zastávka SAD niekde na slovenskom vidieku. Len obyčajný stĺpik s cestovným poriadkom pri ceste, bez akéhokoľvek ďalšieho vybavenia.

Autobus však prišiel podľa cestovného poriadku a bez problémov ma odviezol späť na stanicu Tsukuba, odkiaľ som sa vlakom Tsukuba Express vrátil do Tokia.
Stálo to za to?
Ak vás zaujíma vesmírny program, Tsukuba je podľa mňa dobrý dôvod na jednodňový výlet z Tokia. Samotná bezplatná výstava Space Dome stojí za návštevu. Za 500 jenov navyše som však videl aj riadiace centrum, z ktorého sa naozaj obsluhuje časť ISS. To bol pre mňa najväčší zážitok celého dňa. Navyše som sa dozvedel veľa nového o japonskom vesmírnom programe, o ktorom som pred návštevou vedel prekvapivo málo.
Škoda len uponáhľaného tempa komentovanej prehliadky a zákazov fotografovania, ktoré mi miestami pripadali prehnané.
Som rád, že sa mi pri tretej ceste do Japonska konečne podarilo Tsukuba Space Center navštíviť. A ako darček k narodeninám to vôbec nebolo zlé.
Tento článok je zo série Japonsko 2026. Ďalšie články v tejto sérii:
- Ako som fotografoval cosplayerov na Halloween festivale v Tokiu 🇯🇵 (11. novembra 2026)
- Návšteva JAXA Tsukuba Space Center 🇯🇵 (18. novembra 2026)

