Skúsenosti s MoonSwatch Mission to the Moon
Chronografy boli kedysi môj obľúbený typ hodiniek. Ako študent som chcel Breitling Navitimer, na ktorý som však nemal peniaze.
Neskôr som si kúpil Casio Edifice EF-527L-1A. Mal podobne komplikovaný ciferník a veľmi sa mi páčil, ale na moje zápästie bol príliš veľký. Vtedy som to ešte veľmi neriešil.
Dnes mám najradšej hodinky okolo 36 až 38 mm, napríklad Seiko SARB033, Junghans Max Bil Automatic alebo Tudor Black Bay 36. Od chronografov som sa postupne odklonil a Omega Speedmaster Professional ma nikdy veľmi nelákal. S priemerom 42 mm som ho považoval za príliš veľký na moju ruku.
Menší Speedmaster Reduced ma tiež neoslovil. Jeho modulárny strojček, teda automatický základ s pridaným chronografovým modulom, mi vždy prišiel ako zvláštne riešenie.
Prečo ma MoonSwatch nelákal
Keď Swatch a Omega pred pár rokmi predstavili MoonSwatch, nápad sa mi páčil. Približne 300 eur za plastové hodinky mi však prišlo dosť veľa, aj keď Swatch ten materiál nazýva „Bioceramic“.
Navyše sa spočiatku predával len vo vybraných kamenných predajniach. Ľudia naň čakali v radoch a ceny na sekundárnom trhu boli nezmyselné. Chcel som ho vidieť naživo, ale cestovať kvôli nemu alebo platiť prirážku niekomu, kto ho kúpil len na ďalší predaj, sa mi nechcelo.
Medzitým som bol vo viacerých mestách so Swatch predajňami, ale na MoonSwatch som si väčšinou spomenul až neskôr. V Paríži som sa aspoň pozrel na Swatch x Blancpain, tie sa mi však naživo nepáčili vôbec. Pri ďalších kolaboráciách a špeciálnych edíciách som mal pocit, že Swatch bude tento koncept dojiť dovtedy, kým to pôjde.
Náhodná kúpa na letisku
Tento rok v septembri som sa vracal z firemného stretnutia v Amsterdame a na letisku Schiphol som prešiel okolo Swatch predajne. Vo vitríne mali MoonSwatche, tak som sa konečne zastavil. Mali prakticky všetky verzie vrátane novších špeciálnych edícií. Ja som chcel vyskúšať najobyčajnejší Mission to the Moon, ktorý sa najviac podobá na klasický Speedmaster.
Hlavne ma zaujímalo, ako bude 42 mm vyzerať na mojom malom zápästí. Prekvapivo dobre. Je to na hranici toho, čo ešte viem nosiť, ale na ruke nepôsobil taký veľký, ako som čakal. Vzdialenosť medzi koncami nožičiek, teda lug-to-lug, má približne 47 mm. Samotný priemer teda nehovorí všetko.
Tak som ho kúpil. Za 290 eur, bez čakania v rade, bez zháňania a bez prirážky na sekundárnom trhu.

MoonSwatch Mission to the Moon
Dizajn
Dizajn je prakticky Speedmaster Moonwatch prevedený do plastu, vrátane typického ciferníka, tachymetrickej lunety a vypuklého sklíčka. Hodinky sú veľmi ľahké, na ruke o nich skoro neviem.

Prekvapila ma aj luminiscencia. Čakal som, že hodinky budú svietiť len minimálne, ale v praxi je úplne použiteľná.
Strojček
Quartzový strojček tiká prekvapivo hlasno. Plastové puzdro tomu asi veľmi nepomáha. Na nočnom stolíku ich mať nemôžem a keď ich položím vedľa seba na stôl pri práci, po chvíli ma to začne iritovať.

Remienok
Originálny remienok na suchý zips mi vôbec nevyhovoval a prakticky okamžite som ho dal dole. Najprv som skúsil NATO remienok od Erika’s Originals, ktorý už mám na hodinky so šírkou remienku 20 mm. Nakoniec som skončil pri gumenom.
Objednal som si ešte tvarovaný gumený remienok presne k puzdru MoonSwatchu, ktorý by mal vyzerať lepšie. Zatiaľ čakám, kým dorazí.
Skúsenosti z nosenia
Tachymeter som nikdy nepoužil a asi ani nepoužijem. Chronograf však občas áno. Stále ma baví stlačiť tlačidlo a nechať centrálnu ručičku obehnúť ciferník. Pripomenulo mi to, prečo som mal chronografy kedysi tak rád.
MoonSwatch som pôvodne bral skôr ako hračku, ale teraz ho normálne nosím. Dokonca rozmýšľam, či si ho nevezmem na najbližšiu cestu do Japonska namiesto Black Bay 36, ktoré som mal na predchádzajúcich dvoch cestách.
A čo skutočný Speedmaster?
Krátko pred tým, ako som si MoonSwatch kúpil, Omega predstavila nový Speedmaster 38. Čierna verzia bez dátumu sa na klasický Moonwatch podobá oveľa viac než staršie modely Speedmaster 38. Priemer 38 mm a lug-to-lug okolo 45 mm sú rozmery, ktoré mi vyhovujú.
Speedmaster 38 má však takmer 15 mm na výšku, takže by som ho chcel najprv vyskúšať. Doteraz ma Speedmaster veľmi nelákal, ale MoonSwatch mi ukázal, že sa mi jeho dizajn na ruke vlastne páči.
MoonSwatch som si kúpil náhodou na letisku a nosím ho rád. Nečakal som však, že kvôli nemu začnem rozmýšľať aj nad skutočným Speedmasterom.