Omega Seamaster Professional 300M, ktorý ma prekvapil

Omega Seamaster Professional 300M sa mi páčili už dlho. Nie úplne preto, že ich nosil James Bond, aj keď sa tomu spojeniu pri tomto modeli nedá vyhnúť. Skôr preto, že majú vlastný dizajn a nesnažia sa byť len ďalšou variáciou na Rolex Submariner. Vlnkovaný ciferník, výrazná luneta, skeletované ručičky, héliový ventil na desiatej hodine a špecifický päťdielny náramok z nich robia hodinky, ktoré človek spozná hneď.

Problém bol však vždy v tom, že aktuálny Seamaster Professional má 42 mm. Na papieri to nemusí znieť ako extrém, ale na mojom približne 15 cm zápästí to jednoducho nefunguje. Nie sú to hodinky pre moju ruku.

Omega kedysi vyrábala aj midsize verzie s priemerom približne 36 mm. Presne ten typ veľkosti, ktorý mi vyhovuje oveľa viac. Lenže tieto menšie Seamastery sa už dávno nevyrábajú, takže ak ich dnes človek chce získať, musí hľadať na sekundárnom trhu.

Výber a kúpa

Niekoľko rokov som občas pozeral Chrono24, Chronomag a ďalšie fóra. Chcel som klasický modrý Seamaster v štýle Bond hodiniek. Filmový Seamaster bol síce vždy full-size model, no mňa zaujímali hlavne midsize verzie 2551.80.00 (automat) a 2561.80.00 (quartz), ktoré si zachovali rovnaký dizajn v oveľa nositeľnejšej veľkosti.

Pri starších hodinkách je však problém v stave. Veľa kusov má výrazne vyleštené puzdro, poškodenú lunetu, nejasnú servisnú históriu alebo kombináciu všetkého. Pekné kusy samozrejme existujú, ale pri midsize verzii ich nie je až tak veľa a často zmiznú skôr, než sa človek stihne rozhodnúť.

Nakoniec som narazil na referenciu 2552.80.00. Hodinky boli v peknom stave a pred predajom dokonca absolvovali kontrolu chodu aj tlakovú skúšku, čo pri približne 25 rokov starých hodinkách rozhodne nepovažujem za samozrejmosť.

Neboli však úplne také, ako som si ich predstavoval. Nie je to klasická Bond konfigurácia s modrou lunetou. Luneta má oceľovú vložku s tmavomodrou výplňou číslic a značiek. V porovnaní s klasickou Bond verziou preto pôsobí oveľa striedmejšie a na prvý pohľad skoro až sivou farbou.

Práve to bol asi dôvod, prečo som váhal. Chcel som modrý Seamaster s modrou lunetou a kúpil som si príbuznú, ale vizuálne o dosť nenápadnejšiu verziu. Zároveň to však bola veľmi dobrá príležitosť kúpiť midsize Seamaster v stave, ktorý sa nevidí každý deň.

Omega Seamaster Professional 300M midsize

Referenčné číslo 2552.80.00 označuje automatickú midsize verziu Seamaster Professional 300M z obdobia, keď Omega vyrábala tento model vo viacerých veľkostiach a konfiguráciách. Väčšia 41 mm verzia je známejšia a častejšia, ale pre moje zápästie dáva 36 mm verzia oveľa väčší zmysel.

Veľkosť je pritom trochu zradná. Priemer okolo 36 mm na papieri zodpovedá napríklad môjmu Tudor Black Bay 36 alebo Rolex Oyster Perpetual 36, ale Seamaster pôsobí na ruke menší. Môže za to pomerne široká luneta a menší otvor ciferníka, kvôli ktorým hodinky opticky pôsobia menšie než napríklad Rolex Oyster Perpetual 36.

Dizajn

Najvýraznejším prvkom je vlnkovaný ciferník. Oficiálne sa táto referencia bežne uvádza ako modrá, no v interiéri pôsobí veľmi tmavo, niekedy až skoro čierno. Na slnku však modrá viac vystúpi, vlnkovaný vzor ožije a hodinky vyzerajú oveľa zaujímavejšie. Toto je presne detail, ktorý sa na fotkách ťažko zachytáva, ale pri nosení robí veľký rozdiel.

Skeletované ručičky sú trochu zvláštne, ale k týmto hodinkám patria. Rovnako aj indexy a typografia na ciferníku, ktorá pôsobí vyslovene ako produkt svojej doby. Nie je to moderný minimalistický dizajn, skôr športové hodinky z prelomu deväťdesiatych a nultých rokov, ktoré si svoju identitu stále držia.

Na rozdiel od Bond verzie nemá moja referencia modrú hliníkovú vložku lunety, ale oceľovú vložku s tmavomodrou výplňou číslic a značiek. Zo začiatku mi to prekážalo, pretože som mal v hlave predstavu klasického modrého Seamasteru v štýle Bond hodiniek. Postupne som si však na tento striedmejší vzhľad zvykol. Hodinky sú vďaka nemu menej výrazné a pôsobia trochu civilnejšie. Nie je to tá ikonická modrá kombinácia ciferníka a lunety, ale má to svoje čaro.

Héliový ventil na desiatej hodine je pre mňa skôr dizajnový prvok než niečo, čo by som niekedy využil. To isté platí pre potápačskú extenziu na spone. Sú to technické riešenia, ktoré k potápačským hodinkám patria, ale pri bežnom nosení zostávajú skôr zaujímavosťou.

Strojček

Hodinky poháňa automatický chronometer Omega. Pri tejto referencii sa najčastejšie uvádza kaliber 1120. Ide o automatický strojček s dátumom, manuálnym naťahovaním a hackingom, teda zastavením sekundovej ručičky pri nastavovaní času. Rezerva chodu je približne 44 hodín a strojček tiká frekvenciou 28 800 úderov za hodinu.

Môj kus ide približne -6 sekúnd za deň, čo je vzhľadom na vek hodiniek podľa mňa úplne v poriadku. Pri starších hodinkách je pre mňa dôležitejšie, aby mali konzistentný chod, než aby sa za každú cenu zmestili do pár sekúnd denne.

Náramok

Náramok bol pre mňa najväčšie prekvapenie. Na fotkách sa mi Bond náramok vždy zdal trochu zvláštny. Päťdielna konštrukcia s výrazne zaoblenými článkami nepôsobí tak čisto ako Oyster náramok, na ktorý som si zvykol pri iných hodinkách.

Na ruke však funguje výborne. Články sú zaoblené a náramok sa veľmi dobre prispôsobí zápästiu. Pôsobí mäkšie a pohodlnejšie, než by som podľa vzhľadu čakal. Pri menších hodinkách je pohodlie náramku často rozhodujúce a tu Omega trafila tvar veľmi dobre.

Má však aj nevýhody. Nastavovanie dĺžky je oproti moderným náramkom otrava a chýba mikroregulácia. Pri mojom zápästí je správna dĺžka často otázkou milimetrov, takže mikroregulácia mi pri týchto hodinkách naozaj chýba. Keď sa však dĺžku podarí nastaviť dobre, nosia sa veľmi pohodlne.

Skúsenosti z nosenia

Prvé dojmy boli úprimne trochu rozpačité. Čakal som výraznejší pocit z hodiniek, ktoré som tak dlho sledoval. Namiesto toho mi prišli menšie, než som si predstavoval, neboli tak výrazne modré, ako som chcel, a náramok sa nastavoval horšie, než som zvyknutý z novších hodiniek.

Po pár dňoch sa to však začalo meniť. Hodinky sú ľahké, pohodlné a na mojej ruke majú veľmi dobrú veľkosť. Nepôsobia robustne ako moderné potápačské hodinky, skôr ako športové hodinky z doby, keď sa ešte neriešilo, aby mal každý diver vyše 42 mm a čo najmasívnejšie puzdro.

Prekvapila ma aj luminiscencia. Úprimne som čakal oveľa horší výsledok. Naopak, aj po približne štvrťstoročí je luminiscencia stále veľmi dobre použiteľná.

Najviac sa mi na nich páči, že nepôsobia dokonalo. Moderné Seamastery sú objektívne lepšie hodinky. Majú modernejší strojček, keramickú lunetu, lepšiu sponu, mikroreguláciu a celkovo pôsobia technicky vyspelejšie. Lenže zároveň sú pre mňa veľké a trochu príliš výrazné.

Tento starší midsize Seamaster má svoje nedostatky, ale aj osobnosť. Oceľová luneta, zvláštny náramok, héliový ventil, komplikovanejšie nastavovanie dĺžky a menšie rozmery z neho robia hodinky, ku ktorým som si musel nájsť cestu. Nebola to láska na prvé nasadenie, skôr postupné zvykanie si na konkrétny kus.

Parametre

Záver

Omega Seamaster Professional 300M midsize nie sú hodinky, ktoré by ma nadchli okamžite. Naopak, prvých pár dní som rozmýšľal, či som si nemal radšej počkať na klasickú modrú Bond-style verziu alebo sa jednoducho zmieriť s tým, že Seamaster pre mňa nie je.

Nakoniec som však rád, že som ich kúpil. Práve tým, že nie sú dokonalé, pôsobia zaujímavejšie. Sú dostatočne malé na moje zápästie, majú klasický Seamaster dizajn a zároveň nesú stopy času, ktoré im podľa mňa neškodia.

Ak by Omega dnes vyrábala Seamaster Professional v podobnej veľkosti, pravdepodobne by som nad ním vážne rozmýšľal. Keďže ho však nevyrába, tento starší midsize model je pre mňa asi najlepší spôsob, ako mať Seamaster, ktorý sa na mojej ruke naozaj dá nosiť.

Dnes už chápem, prečo majú staré Seamastery stále toľko fanúšikov. Nie sú dokonalé, ale majú niečo do seba. A práve to je dôvod, prečo ich nosím čoraz radšej.