Igor Kulman

Triezvy pohľad na blogovanie na Slovensku

· Igor Kulman

V poslednom čase registrujem ohromný úpadok kvality slovenských blogov. Blogy, ktoré som niekedy sledoval zväčša prestali publikovať tak pred pol rokom až rokom a tie stále fungujúce za veľa nestoja. Väčšinu by som blogmi ani nenazval, ale tak nebolo by to prvýkrát, čo mám na veci iný pohľad.

Hneď na začiatok musím povedať, že sa za blogera nepovažujem. Nezačal som články na svojom webe uverejňovať pre slávu, popularitu ani kvôli zisku. Uverejňujem články, pri ktorých si myslím, že budú pre niekoho užitočné, že niekomu pomôžu (občas sa však nechám strhnúť a uverejním aj názorový článok, ako je tento).

Neuverejňujem články veľmi často, ale za to si potrpím na to, aby moje články boli môj vlastný obsah. Nedostatok vlastného obsahu ja práve problém súčasných slovenských blogov. Skoro nikto už žiadny vlastný obsah neprodukuje, najmä nie tí samozvaní veľkí slovenskí blogeri.

Ak sa chcete na Slovensku nazývať veľkým blogerom a byť známy, máte niekoľko možností. Tou prvou je byť z dediny na Záhorí, vôbec neovládať slovenskú gramatiku a zásadne netvoriť žiaden vlastný obsah len uverejňovať “články”, alebo skôr len príspevky o tom, čo ste na internete videli (rovnako ako všetci ostatní), doplniť to o nejaký ten obrázok aby to vyplnilo layout a je hotovo. Ak takýto príspevok vyprodukujete každý deň, alebo rovno aj dva (námaha jedného je cca 2 minúty času), budete veľký bloger. Na Slovensku sa oceňuje kvantita, kvalita nemá miesto.

Ak ste z dediny na Záhorí a ovládate slovenskú gramatiku, dokonca čítavate knihy, tak prečo o tom nedať vedieť celému svetu. Stačí nejakú knihu nafotiť, čím viac fotiek tým lepšie, doplniť pár obligátnych odsekov textu a môžete to dokonca nazvať recenziou. Ideálne sú najmä české preklady brakov. Ak vám knihy dôjdu, nesmiete zabudnúť na pravidlo, že ide hlavne o kvantitu a uverejňovať príspevky podľa prvého menovaného štýlu.

Do pozornosti sa môžete dostať ešte zaspamovaním Weblogov PR článkami, ale to len ak stojíte o negatívnu reklamu. Pritom je to také jednoduché, ak nemám čo povedať, tak som ticho, ak ma zaujme nejaká maličkosť, tak to hodím na Twitter ten je na to ideálny a ak dokážem vytvoriť nejaký vlastný obsah, uverejním ho na blogu.

Tak prečo ta kvantita a uverejňovanie príspevkov o ničom za každú cenu ? Možno traffic a s tým spojené výnosy z reklamy, ponúkanie miesta na PR články. Keď má človek web bez reklamy, neuverejňuje PR články, lebo je to proti jeho presvedčeniu a stojí si za svojimi názormi, nazvú ho fanatikom.

Samozrejme aj ja z toho blogovania občas niečo mám, nikdy však neuverejním veci bez ich odskúšania. Keď som uverejnil celkom pozitívne hodnotený článok o tom, ako si správne vybrať notebook, dostal som od nemenovaného slovenského eshopu ponuku nejaký otestovať. Dohodli sme sa, keď som však povedal, že chcem daný počítač zaslať k sebe do Prahy, celé to padlo. Asi čakali, že si ho prídem vyzdvihnúť do najškaredšieho mesta na Slovensku so skratkou BA. A ešte odo mňa chceli, aby som uverejnil aspoň PR články propagujúce ich eshop. Samozrejme, že som odmietol

Slovenskí blogeri, zamerajte sa už konečne na kvalitu a hlavne produkujte vlastný obsah, preberať iné veci vie každý.