Moje chyby pri cestovaní po Japonsku 🇯🇵

Minulý rok som strávil dva týždne cestovaním po Japonsku a nevyšlo to celkom podľa mojich predstáv. Nemyslím len na samotnú cestu, kde som kvôli zrušenému letu prišiel o dva dni, ale celkovo na spôsob, akým som cestu naplánoval a prežil. Aj keď som toho videl veľa, necítil som sa tak, ako som očakával.

Po návrate som dlho rozmýšľal, čo by som dnes urobil inak.

Očakávania a prehnaná príprava

Mojim hlavným problémom boli priveľké očakávania. Cestu som plánoval roky – v podstate odkedy som sa začal učiť japončinu a čakal, kedy sa Japonsko znovu otvorí turistom po pandémii.

Pred odchodom som si detailne naštudoval takmer všetko, s čím by som sa tam mohol stretnúť. Prečítal som desiatky článkov, videl nespočetné videá, mnohé veci som poznal z anime.

Kvôli tomu mi všetko pripadalo známe a stratil sa akýkoľvek wow efekt. Keď som vystúpil v Osake z lietadla, presne som vedel, na aký vlak idem, ako vyzerá, kde vystúpim, ako bude vyzerať cesta k hotelu naštudovaná cez Google Street View. Nič ma neprekvapilo.

Keď som konečne prišiel do Akihabary, jedného z mojich hlavných cieľov, prešiel som pár ulicami a pomyslel si: “To je všetko? Veď som to už videl vo videu.”

Detailné plány a odškrtávanie zoznamu

S prehnaným plánovaním súviselo aj to, že som mal detailný itinerár na skoro každý deň.

V Osake, Kyote, Nare, Tokiu aj Kamakure som mal presný zoznam miest, ktoré chcem vidieť, aj s podrobným popisom, ako sa medzi nimi premiestniť a v akom poradí ich navštíviť.

Cestovanie sa tak často zmenilo na mechanické presuny a odškrtávanie zoznamu bez skutočného vnímania okolia.

Paradoxne, najviac som si užil posledný deň, keď som nemal žiadny plán. Musel som opustiť Airbnb skoro ráno, ale let bol až večer, tak som sa len voľne prechádzal. Navštívil som cisárske záhrady, zastavil sa v štvrti plnej kníh, kde som si chcel kúpiť učebnicu, dal si obed v malej soba reštaurácii, kam chodili domáci, v rade som stál s nimi.

Potom som sa v vrátil do Akihabary a večer som sa pobral na letisko. Bol to najpríjemnejší deň celej cesty.

Prílišný minimalizmus

Som minimalistom a vždy cestujem naľahko. Bez ohľadu na dĺžku pobytu si vystačím s ruksakom a kabínovým kufrom, najmä ak si môžem veci vyprať.

V Japonsku som to ale prehnal. Bál som sa presunov a tak som si takmer nič nekupoval, aby som sa nemusel zaťažovať. Okrem dvoch učebníc a jedného malého gashaponu som si nič iné nekúpil. Až na letisku Haneda som si na poslednú chvíľu zobral Gundam stavebnicu, no inak som si domov neodniesol takmer nič.

Dnes viem, že som sa mohol viac uvoľniť, menej sa riadiť plánom a viac si užívať momenty namiesto toho, aby som sa snažil mať všetko pod kontrolou.